Forum Romanum – Rímske fórum – pulzujúce srdce starovekého Ríma
Rímske fórum je hlavnou archeologickou oblasťou v Ríme a jedným z najunikátnejších miest na svete. Nepreháňam, veď koľko miest na svete sa môže pochváliť zdokumentovanou históriou bohatou na udalosti, starou dva a pol tisícročia?
Údolie v ktorom Fórum stojí, bolo močaristou oblasťou často zaplavovanou vodami Tiberu. Priestor sa v 10. až 7. storočí pred Kr. využíval najmä ako pohrebisko pre prvé dediny a ich obyvateľov, žijúcich na okolitých pahorkoch. Práve tu na Fóre nájdeme Vulkánovú svätyňu, posvätný areál pochádzajúci z 8. storočia pred Kr.. Bol zasvätený Vulkánovi, rímskemu bohu ohňa, a tradične sa považoval za miesto, kde legendárne postavy Romulus a Tatius uzavreli mierovú zmluvu medzi kmeňmi známymi ako Latinovia – na Palatíne a Sabini – na Kvirináli a Esquiline. Toto slávne spojenie osád na pahorkatinách sa považuje za základ rímskeho štátu.
Okolo roku 600 pred Kr., oblasť medzi pahorkami bola odvodnená krytým kanálom Cloaca Maxima a zrekultivovaná, vďaka etruskému kráľovi Tarquinovi. Na novo získanom pozemku, po jeho vydláždení, najskôr vznikla tržnica. Postupne sa trhovisko menilo na miesto, kde sa konali aj najdôležitejšie politické stretnutia, vzniklo Fórum. Rím sa stal centrom vtedy známeho sveta. Fórum predstavovalo po stáročia politické, hospodárske, právne a náboženské centrum miliónového Ríma, srdce obrovského impéria rozlohou väčšieho ako dnešných 27 štátov Európskej únie. Tu sa konali zhromaždenia davov ľudí, oslavy sviatkov, tribunáli, obchodné a politické rokovania, triumfálne sprievody po vojenských ťaženiach, tu sa prijímali rozhodnutia týkajúce sa nielen Ríma, ale celej ríše.
Po prehliadke Kolosea, o ktorej som písal v predchádzajúcom blogu, čaká nás v jednotnej vstupenke pahorok Palatín s ruinami cisárskych palácov a údolia pod ním, na ktorom sa rozprestiera Forum Romanum. Pri navigácii medzi pamiatkami na Fóre sme použili šikovnú interaktívnu mapu, nájdete ju na:
Čo dnes vyzerá ako chaotická zmes rozvalín, bolo kedysi dobre navrhnutou štvrťou s majestátnymi bazilikami, obchodmi, víťaznými oblúkmi, kúriami kde zasadal Senát, námestiami obklopenými monumentálnymi stĺporadiami kde rečníci „harašili“ davom a to za akýmkoľvek účelom, pokiaľ to neohrozovalo bezpečnosť štátu, … a to všetko prepojené širokými ulicami. Skrátka, už pred dvetisíc rokmi mali Rimania svoj jasný urbanistický plán. Súčasné ruiny dokazujú voľakedajšiu krásu a vznešenosť stavieb.
Oblasť prežila niekoľko veľkých prestavieb a rozšírila sa o ďalšie cisárske fóra: Caesarovo, Augustovo a rozsiahle Trajánovo. Ak sa vydáte od Kolosea po Via Sacra (Posvätnej ceste), dostanete sa do rozprávky, priamo doprostred archeologického komplexu antického Fora Romanum.
Chrám Venuše a Romy
Posledný pohanský chrám postavený v Ríme, ležiaci ešte pred vstupom do uzatvorenej oblasti Fóra, bol zasvätený Venuši – bohyni lásky a krásy, a Rome – ochrankyni Ríma. Odvážny návrh stavby vypracoval sám cisár Hadrián. Aby sa stavba dala realizovať na vybranom mieste, bolo potrebné premiestniť kolosálnu sochu cisára Nera. Zvládlo to 24 slonov. Písal som o tom v predchádzajúcom blogu.
Hadriánov projekt sa nepozdával dvornému architektovi Apollodorovi, dnes považovanému za najgeniálnejšieho architekta antiky. Za predchádzajúceho cisára Trajána sa mu dostávalo veľkého uznania, projektoval všetky dôležité stavby. Konflikt medzi Apollodorom a Hadriánom vznikol ešte v dobe, keď Hadrián nebol cisárom. Vtedy si mu Apollodor dovolil pri debate o architektúre povedať: „Ty sa týmto veciam vôbec nerozumieš“, pre budúceho cisára to bola silná facka. Negatívny posudok Hadriánovho projektu Chrámu Venuše a Romy, vypracovaný Apollodorom, spočíval predovšetkým v nedodržaní proporcií. Napríklad sochy bohýň Venuše a Romy boli príliš veľké v porovnaní s priestorom, do ktorého mali byť umiestnené. „Keby chceli vstať z trónu a odísť, nemohli by tak urobiť“. Hadrián kritiku neprijal, vyriešil to „cisársky“, Apollodora dal zabiť.
Pohanský Chrám Venuše a Romy bol zrušený cisárom Teodóziusom (posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše), ktorý v rokoch 380-392 n.l. svojimi dekrétmi zrušil pohanské kulty. Stavba sa zmenila na ruiny v 7. storočí, keď byzantský cisár Hérakleios umožnil pápežovi Honoriovi použiť strešnú krytinu na stavbu Baziliky svätého Petra.
