Slovensko môže podľa vás napredovať v oblasti technologických procesov. Aké konkrétne by to mali byť?
Na dodávkach do autopriemyslu sa podieľa lisovanie plechov a zváranie viac ako 30 a
dodávky plastových výrobkov cca 30 percentami. V okruhu päťsto kilometrov od Bratislavy máme šestnásť 16 karosársko-montážnych závodov. Životnosť jedného modelu je približne päť rokov, každý rok sa pritom obnovujú najmenej tri linky. Napríklad zváracia linka predstavuje 70 technologických robotizovaných staníc s riadiacim systémom, montážna linka s približne 280 taktami má desať robotizovaných staníc. Môžeme napredovať v aplikovanom vývoji a výrobe technológií – pracovných staníc pre zváracie a montážne linky ako aj foriem pre výlisky a plastové výroby. Máme šancu uberať sa niekam aj v otázkach technológií pri logistických procesoch.  Tu je priestor  pre aplikovaný vývoj aj inovácie v oblasti výrobkov a technológií,  ako aj výrobu technologických staníc v malých podnikoch, ktoré musia byť schopné nielen vyrábať, ale aj zabezpečovať údržbu technológií.

Ako sa vám podarilo  získať podporu zo zdrojov EU pre štyri projekty?
Podpora sa získať dá, ak sa v úsilí spoja viacerí partneri. Nám sa to podarilo v projektoch Autoplast, AC Centrope,  Autoklasters a  Mestský priemyselný a technologický park Trnava.

Autoklastrové projekty spolufinancované z EÚ

Názov: Autoplast
Popis: cezhraničná spolupráca SR - ČR v oblasti rozvoja podnikateľského a inovačného prostredia.
Leader: Mesto Trnava
Partneri: Automobilový klaster a Zlinský plastový klaster
Hlavná činnosť:

• vybudovanie laboratórií pre  konštrukciu a simulovanie tvárnenia plastov na
• STU MTF a akreditácia študijného smeru "Plastové technológie"
• výmena skúseností so Zlínským plastovým klastrom a nové inovatívne riešenia v podnikoch
• rozvoj kooperačných vzťahov medzi podnikmi, univerzitami a klastrami na zvýšenie inovačného potenciálu oboch regiónov
  
• výmena skúseností a spolupráca v oblasti VaV materiálov a technológií
• zvýšenie kvality odborného vzdelávania v problematike plastov na STU MTF v Trnave a na 2 SOŠ,
• analýza súčasnej úrovne vzdelávania v oblasti plastov na SOŠ a STU MTF
• spoločná účasť na výstavách v Brne a Bratislave
  

Cieľ:

• zvýšenie záujmu študentov o štúdium zamerané na plasty
• dlhodobý cieľ - vytvoriť podmienky pre transfer technológii , ako príležitosť pre MSP našich regiónov
  
• spolupráca orientovaná na rozvoj kooperácie medzi EU - UA a RU
  

Názov: AC Centrope
Popis: Spoločné vystavovanie, vytváranie kontraktov
Leader:  rakúsky klaster ACVR
Partneri:  Mesto Trnava a Automobilový klaster - západné Slovensko

Hlavná činnosť:

• spoločná výstava v rámci projektu na Bratislavskom autosalóne, 21. - 23. 4. 2009
• benchmarking ako nástroj zvyšovania kvality a presadzovania sa na trhu
• výstava členov Automobilového klastra a ACVR na autosalóne v Nitre, 2.- 6.10.2009
• spoločné kontraktačné stretnutie firiem SR a Rakúska
  

Cieľ:

• nové  kontakty na cca 120 firiem ACVR
• vytvorenie spoločného internetového portálu s komparatívnym porovnaním potenciálu Slovenských a Rakúskych firiem
• vybudovanie pobočky Automobilovej akadémie na STU MTF
• rozšírenie spoločnej propagácie firiem regiónu v JVE ako aj krajinách bývalého sovietskeho bloku   
  

Názov: Autoklasters
Popis:  Spolupráca  klastrov, univerzít v rámci J-V Európy
Leader: Automobilový klaster - Západné Slovensko.
Partneri: klastre a univerzity z 9 krajín JVE

Hlavná činnosť:

• technologické inovácie
• vzdelávanie a kooperácia medzi podnikmi, klastrami a univerzitami
• networking-vytvorenie siete inovatívnych firiem a hľadanie nových trhov, nielen pre potreby AP
  

Cieľ:   dostať do spolupráce a súťaživosti univerzity a klastre, predovšetkým v oblasti aplikovaného vývoja, a tak lepšie využiť jestvujúcu infraštruktúru univerzít, ako aj technologických centier, ktorých je v tomto regióne málo

Názov:  Mestský priemyselný a technologický park Trnava
Popis:  Vytvorenie technologického centra
Leader:  Mesto Trnava
Partneri: Automobilový klaster – Západné Slovensko
Hlavná činnosť:

• orientáia na inovateľne firmy zameraná na aplikovaný vývoj
• zaisťovanie prototypových výrob v spoluprái s STU MTF
• 4  pavilóy (paviló sofistikovanej výroby, paviló výrobných buniek,
• výrobno-technologický paviló, skladový paviló)
  

Cieľ:

• zabezpečovanie potrieb pri realizácii aplikovaného vývoja MSP ako aj OMS pri nábehu výrobu
•  "cost saving" vrátane výroby a údržby
  

- - - - -

pokračovanie rozhovoru:

Prečo sú podľa vás východiská iba v regiónoch a nie je možné podporiť podnikanie prostredníctvom centrálnej vlády?
Takto by som otázku nestaval. Aktivita by sa predsa mala odvíjať z miesta, kde poznajú problémy a potreby. Automobilový klaster Západné Slovensko založili VÚC Trnava a Mesto Trnava, podnet teda neprišiel ,,zhora“. Naopak, dokonca my sme tí, ktorí aktivity vlády podporujú. Zmiernenie dopadov globálnej hospodárskej krízy na životnú úroveň je naša spoločná snaha. Po diskusiách so samosprávou sme dospeli k záverom, že musíme vytvoriť podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry pre vývoj technologických procesov na STU MTF. Budujeme pre inovačné firmy Priemyselný a technologický park v Trnave, kde spoluprácu internacionalizujeme a zaisťujeme plánovanie trvalého vzdelávania podľa potrieb praxe. Radíme svojim členom, navštevujeme firmy a pomáhame pri získavaní a udržiavaní výrobného programu. Osvedčila sa nám organizácia medzinárodných konferencií a spolupráca klastrov, "Cost Saving and Marketing" pre klastrové firmy, exkurzie a výmenné pobyty pracovníkov ako aj spoločné služby pre členov, či už ide o marketing, informatiku a lobing.


Ako hodnotíte skutočnosť, že o konferenciu pre dodávateľov, ktorá bola o optimalizácii procesov na tohtoročnom C.S.I.L. bol taký slabý záujem, ale na diskusnom fóre, ktoré robil autoklaster, bolo tak veľa ľudí?
Teší ma záujem firiem a škôl o našu prácu. My nie sme zameraní na zisk,pracujeme, aby sme sa v globálnom svete dostali z pozície"vedia zmontovať, prípadne vyrobiť“  do pozície ,,vedia v procesoch plastových výrob, lisovania a zvárania kovov, prípadne logistiky problémy komplexne riešiť". Je prirodzené sa zlepšovať,  prináša to radosť a chuť do budúcich krokov,škoda len, že sme podporu takýchto aktivít spolitizovali a rozbili do nelogických riadiacich štruktúr. Predstavte si, že za inovácie zodpovedajú tri ministerstvá a každé vidí problém inovácii cez svoju optiku, no napriek
tomu sme u nich našli podporu, i keď  o koncepčnej podpore klastrov môžeme iba snívať.

Podľa vás  sa musia klastre vrátiť k emotívnemu štýlu riadenia. Čo konkrétne máte na mysli a prečo je zavedenie tohto štýlu riadenia podmienkou inovácií, v čom vidíte súvislosti?
Je pravda, že sme vážne narušili plánovacie procesy, absolútne nám chýba koncepcia dlhodobého rozvoja regiónov a riešenie otázok predovšetkým vzdelávania a budovania žiaducej technickej infraštruktúry pre zlepšovanie procesov, cez MaSP. Pozrime sa do Rakúska, Nemecka, alebo inde, aký význam a silu majú obchodné komory a priemyselné zväzy, čo robia a čo podporujú.
Nám tieto štruktúry zostarli a riešia svoje osobné záujmy, v tom je naša tragédia. Preto sa musíme vrátiť ku štýlu, ktorý vychádza z emócií, ak niečo robíš rád, tak to vyzerá trochu inač ako naše súboje na rôznych úrovniach, výsledkom ktorých sú ďalšie neplodné diskusie. Klastre by mohli pomôcť túto úlohu zvládnuť, ale všetko je o ľuďoch, pod kontrolou členov klastra sa dá
urobiť naozaj veľa.

Podľa vás je veda na Slovensku príliš rozdrobená, ako sa to prejavuje?
Nie som v pozícii, aby som hodnotil našu vedu, máme pár významných osobnosti medzinárodného formátu. Vážim si vedcov, ktorí vedia, že všetko ma zmysel, ak to končí aplikáciou v praxi, treba nám zúžiť záber na strategické oblasti a viac sa orientovať na aplikovaný výskum a vývoj. Kapacity v oblasti aplikovaného vývoja sú rozdrobené a prestarnuté. Preto by aj investovanie do vedy malo vychádzať nielen z porovnávania kto koľko na vedu dáva, ale aj z toho, kto koľko prinesie.

Ktoré svetové jazyky by mal podnikateľ v autopriemysle ovládať na to, aby prežil?
Pre budúci úspech je otázka jazykov kľúčová. Druhým predpokladom sú morálno vôľové vlastnosti. Stretávam sa z ľuďmi, ktorí hovoria bežne tromi štyrmi jazykmi. Pre nás by malo byť vodítkom, čo sa deje vo svete. Neovládať angličtinu a ruštinu sa nevypláca. Máme v regiónoch veľké firmy, je našou povinnosťou učiť sa ich jazyk, ak máme byť úspešní, alebo čakáme, že sa Francúzi naučia slovensky? Jazyk managerov v AP je čínština a angličtina.

Prečo vidíte zmysel práve v autoklastroch, aj po roku fungovania tohto, ako ste kedysi nadnesene a nadľahčene povedali práve pre náš časopis – rizikového projektu?
Najväčšie riziko som videl v ľahostajnosti, či sa ešte dokážeme spojiť pre niečo iné ako peniaze. Chvalabohu, funguje chuť a emócia niečo urobiť. Slovensko nie je také choré akým ho niektorí robíme.

TEXT Jana Rojková
FOTO www.autoklaster.sk