Automobilový priemysel je citlivý na zmeny v ekonomike, pričom z hľadiska špecifík odvetvia je možné diferencovať dopady na samotné automobilky, dodávateľov a logistické spoločnosti. Hospodárska a plynová kríza znamenala pre SR prepad príjmov štátneho rozpočtu (v januári 2009 medziročne o skoro 40%) aj keď skončil v prebytku 100,32 mil. eur. Príjmy rozpočtu v januári klesli o dve pätiny na 706,68 mil. eur a výdavky klesli na 606,38 eur.

- -

Aké sú základné charakteristiky/tendencie vývoja automobilového priemyslu ?

• globalizácia a  rast konkurencie – napriek skutočnosti, že v Európe je zaregistrovaných 14 172 mil. nových vozidiel množstvo produkcie ponúkanej na tomto trhu významne zvyšuje konkurenciu a tlačí na pokles ziskových marží producentov; riešenie je v spájaní (mergers a akvizície), zmene filozofie podnikania s dopadmi na technológiu a management,
• špecializácia – ako špecifický jav, kedy samotné automobilky sa sústreďujú na podporu značky a tvorbu dobrého mena; dôraz sa u nich presúva z technicko - technologických činností na marketingové aktivity,
• modulárna stratégia – mení postavenie jednotlivých subjektov a ich význam a súčasne ovplyvňuje postavenie dodávateľských subjektov a  subjektov zabezpečujúcich logistické činnosti; produkcia je tak výsledkom spolupráce siete subjektov a samotnej automobilky, postavenie dodávateľov  - stávajú sa významným činiteľom inovácií produktu a nositeľmi výskumu a vývoja v automobilovom priemysle,
• význam elektronických systémov - ako súčastí automobilu (ekonomika, bezpečnosť, spoľahlivosť) rastie a stáva sa konkurenčnou výhodou.  
  

  - -

Dopady finančnej, hospodárskej a plynovej krízy budú preto akcelerovať vyššie uvedené trendy s ohľadom na efektívnosť a konkurencieschopnosť produktu.

Finančná kríza, ktorá začala v druhom polroku 2008, spustila hospodársku krízu celosvetovo. Ako prvé pocítili jej dôsledky americké automobilky s obrovským prepadom dopytu trhu USA. Finančná kríza ovplyvnila banky – ich likviditu. Následným pádom bánk a nedostatkom zdrojov pre nefinančný sektor prešla finančná kríza do hospodárskej krízy. Dôsledky sa kumulujú kvôli   všeobecne trhovým a špecificky prevádzkovo-technologickým dôvodom v automobilovom priemysle nielen v USA, ale aj v SR.

Diskontinuita a recesia
Ak finančná kríza viedla ku kríze bankového odvetvia v USA (finančná kríza na Slovensku nemala takéto dopady kvôli opatrnému investovaniu pri poskytovaní úverov a súčasne opatrnosti klientov pri rozhodovaní o úvere), potom hospodárska kríza má prejavy v nízkej kúpyschopnosti a nízkych zdrojoch potrebných na krytie prevádzkového kapitálu celej siete v rámci automobilového priemyslu. Hospodárska kríza tak vytvára globálnu hrozbu, ktorá sa premietla aj do diskontinuity podnikateľských činností. V roku 2008 jediný Nissan Motor Co. zvýšil predaj v Európe o 8,8%;  Kia dosiahla v uplynulom roku na čínskom trhu najväčší 34,2 % medziročný nárast predaja (151 085 vozidiel); predaje na ostatných trhoch zaznamenali 30,5 % medziročný nárast (v počte 262 166 predaných vozidiel); na kórejskom trhu Kia dosiahla 16,2 % kumulatívny medziročný nárast (316 432 predaných vozidiel), kým európsky a severoamerický trh medziročne poklesol o 2,3 % (335 138 predaných vozidiel) a 8,6 % (310 917 kusov).

Na prelome rokov 2008/2009 sa automobilový priemysel ocitol v recesii. V januári 2009 na Slovensko neprúdil plyn z Ukrajiny (dodávateľ Rusko). V tomto čase už recesia prerástla do hospodárskej krízy. KIA a Peugeot na  Slovensku museli zastaviť výrobu. Po obnovení dodávok KIA deklarovala 2-zmennú (7-hodín/zmena) prevádzku,  Peugeot revidoval  svoje prevádzkové plány takisto.


Dopady krízy na automobilový priemysel

1 plynová kríza – ohrozenie ekonomickej efektívnosti podnikateľských subjektov kvôli  nízkemu zhodnoteniu práce a kapitálu (jeho viazanosť a nevyužívanie z titulu odstávky výrobných kapacít); uvedené sa premieta do vyšších nákladov a  v dlhodobom horizonte do zníženého konkurenčného postavenia podniku
2 hospodárska kríza – ohrozenie najmä trhu a kúpyschopnosti obyvateľstva a tým efektívnosti podnikateľských subjektov ; v prípade slovenského automobilového priemyslu ide o špecifikum v tom, že cieľovým trhom je najmä Rusko a  staré členské krajiny EU; hospodárska kríza tak pôsobí nielen na vnútornú efektívnosť podniku, ale aj na vonkajšie činitele, ktoré podnikateľský subjekt môže ovplyvniť len obmedzene  

3 Plynová kríza:

• svojimi dopadmi znižuje efektívnosť podnikateľských subjektov krátkodobo
  
• neriešenie jej príčin zneisťuje trh, a tým znižuje konkurenčnú pozíciu/reputáciu podnikateľských subjektov a krajiny 
  
• neriešenie jej príčin vytvára základ pre znižovanie podnikateľského ratingu krajiny, a tým aj znižovanie investícií realizovaných multinárodnými spoločnosťami v tejto krajine poukazuje na nutnosť implementácie riadenia rizika v podniku
  

4 Hospodárska kríza:
mení požiadavky, preferencie cieľových zákazníkov, čomu sa musia podnikateľské subjekty prispôsobiť; musia konštruovať produkt tak, aby zohľadňoval tieto požiadavky i globálne riziká (nielen z pohľadu ceny, energií, ale aj napr. environmentálnych požiadaviek)

5 Plynová a hospodárska kríza:
vytvorili sa predpoklady na hľadanie interných zdrojov, na zvýšenie produktivity a zníženie nákladov a súčasne na hľadanie nových riešení (inovácie) produktu a technológií zvýšil sa tlak na kvalitu práce s rizikom; podnikateľské subjekty v rámci automobilového priemyslu by  mali implementovať systémy včasného varovania a inštitucionalizovať riadenie rizika v rámci existujúcich organizačných štruktúr zvýšil sa  tlak na krízovú komunikáciu smerom von aj dovnútra podnikateľských subjektov


Autopriemysel potrebuje zmeny

6 interné, podnikové:  inovácie vyšších rádov, znižovanie neproduktívnych nákladov, zvyšovanie efektívnosti dodávateľských sietí, hľadanie zdrojov v efektívnosti technologických procesov, marketingové aktivity, spájanie
7 externé,  vládne: eliminovanie hrozby opakovania plynovej krízy diverzifikáciou dodávateľov, podpora projektov rozvoja dopravnej infraštruktúry, znižovanie neproduktívnych vládnych výdavkov, prijímanie opatrení zvyšujúcich kúpyschopnosť trhu, znižovanie odvodov a „odpustenie“ odvodov nízkopríjmovým kategóriám zamestnancov, podpora opatrení pre zatraktívnenie podnikania, úprava daňových odpisov, prijímanie opatrení na trhu práce,  „šrotový“ poplatok, odpočet DPH na všetky automobily zhrnuté do podnikania, podpora projektov na zvýšenie konkurencieschopnosti automobilového priemyslu financovaných prevažne  zo zdrojov EÚ.    


Automobilový priemysel pre Slovensko predstavuje  najvýznamnejšie odvetvie z hľadiska  podielu na HDP; významného zamestnávateľa; tvorcu inovácií a činiteľa podporujúceho poznatkovo orientovanú ekonomiku; odvetvie, ktoré  rozvíja malé a stredné podnikanie (uplatňovaním systému dodávateľských vzťahov).

Z týchto dôvodov má trvalý rozvoj automobilového priemyslu v SR nielen mikro, ale aj makroekonomický aspekt a nielen ekonomicko-sociálny, ale aj politický rozmer.

TEXT doc. Ing. Jozef Klučka, PhD., Katedra krízového manažmentu ŽU