Pre malé firmy podnikajúce hlavne na slovenskom trhu je euro veľmi významnou zmenou z hľadiska príprav na zavedenie meny, než potom pri jeho využívaní. Podľa agentúry, pre malé a stredné podniky, najmä však pre mikropodnikateľov je príprava na zavedenie eura špecifická aj z toho pohľadu, že si musia poradiť s plánovaním príprav a ich realizáciou vo veľkej miere sami, s využitím dostupných informácií a podporných aktivít, ale nemôžu sa spoliehať na špecializované tímy koordinujúce prechod na euro vo veľkých firmách.
Podľa prieskumu si viac ako polovica oslovených firiem si myslí, že zavedenie eura nebude mať podstatnejší vplyv na ich podnikanie. Keby sa však oslovili len najmenšie firmy a živnostníci za zanedbateľný by označili vplyv eura na ich podnikanie až dve tretiny z nich.
Medzi slovenskými malými a strednými firmami sa však výrazne zmenil pohľad na euro, ako na krok, ktorého prínosy nebudú dosť veľké na to, aby vyvážili vložené náklady. Začiatkom roka 2008 o tom bola presvedčená tretina firiem, na jeho konci už len necelých 20 %.
Naopak, príležitosť v eure vidia exportujúce firmy. Práve tak tie, ktorých podiel exportu na tržbách je do 10, ale aj tie kde sa podiel blíži k 50 percentám.
Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá združuje najmä veľké spoločnosti a firmy so zahraničnou účasťou ani podobný prieskum nezrealizovala. ,,Vyplýva to z členskej základne. Veľké firmy mali opory vo svojich materských spoločnostiach. Tie väčšinou sídlia v krajinách, ktoré už na euro prešli takže im vedeli výrazne pomôcť, prípadne si mohli dovoliť platiť poradcov. A o pozitívnom vplyve eura sa ani nemusíme veľmi rozprávať, väčšina členov exportuje, určite im pomôže,“ povedal Róbert Kičina, riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Prípravy na zmeny
S prechodom na euro si dve tretiny firiem poradili samostatne. V kategórii mikrofiriem a firiem podnikjaúcich v oblasti hotelierstva, reštaurácií a pohostinstva to bolo až viac ako 80 percent firiem. Vlastnými silami, ale aj s pomocou externých dodávateľov sa pripravovalo na prechod na euro skoro 29 percent firiem. Väčší podiel firiem, ktoré sa spoľahli aj na dodávky z externých zdrojov boli najmä exportujúce spoločnosti, firmy s obratom nad 10 miliónov korún, s počtom zamestnancov nad 10, akciové spoločnosti, ale aj firmy podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva. Pri tejto otázke mohlo dôjsť k skresleniu výsledkov. ,,Väčšina najmenších podnikateľov si aj tak nespracúva účtovníctvo sama, takže je možné, že ich účtovníci zaúradovali aj ako poradcovia pri prechode na euro. Mohlo sa tak udiať bez toho, aby si to malí podnikatelia uvedomili,“ myslí si Peter Pospíšil, vedúci oddelenia analýz podnikateľského prostredia a rizikového kapitálu. Živnostníkom a najmenším podnikateľom podľa Pospíšila výrazne pomohli aj ich profesné organizácie. ,,Bolo to cítiť už pri úpravách zákonov počas minulého roka, organizovali tiež semináre pre svojich členov, naša agentúra vypracovala dotazníky, aby firmy vedeli nájsť možné kritické pri prechode na euro,“ dodáva Pospíšil.
Komplikácie pri prechode na euro
Najnáročnejšou časťou prípravy na euro, ktorú museli firmy zdolávať je úprava účtovného a informačného riadiaceho softwaru. Kým v rámci celého prieskumu ju považovala za kľúčovú 60 percent firiem, pri veľkých firmách, exportujúcich spoločnostiach, prípadne v odvetviach, ktoré na informačných systémoch závisia ju považovalo za najväčšiu výzvu 80 až 100 percent firiem. Väčšie firmy potrebujú mať spoľahlivý a dobre nastavený informačný systém, jeho dodávku a udržiavanie si preto nechávajú zabezpečiť špecializovanými firmami.
Práca s hotovosťou počas súbežného používania koruny a eura je druhou najvýznamnejšou prekážkou. Na tomto sa už zhodujú tak malé ako aj veľké firmy. Podobné je to aj pri potrebe zabezpečiť vyššiu hotovosť na čas používania eúr aj korún. ,,V tomto sú v najobtiažnejšej situácii podnikatelia v maloobchode, mnohé prevádzky neboli dostatočne zabezpečené na uchovanie vyššej hotovosti, komplikácie boli s bežným prevozom, ale aj triedením peňazí,“ vysvetľuje Pospíšil.  
Prínosy eura
Firmy považujú za najväčší prínos odstránenie nákladov na výmeny korún do eúr. V prieskume to uviedlo 40 percent firiem. V skupine firiem s ročným obratom jeden milión korún a vyšším rastie  percento tých, ktorí považujú odstránenie výmenných poplatkov za najvýznamnejší plus eura.
Za týmto prínosom už nasledujú najmä vplyvy, ktoré pomôžu len istej skupiny firiem – vývozcom.
Zjednodušenie podnikania s partnermi v eurozóne, cenová prehľadnosť v rámci eurozóny, či získanie nových trhov.   
 Vyčíslenie nákladov na zavedenie eura a prípadných úspor z neho už boli pre firmy otázky v prieskume, na ktoré nevedeli reagovať. ,,Najviac pri nich váhali, nevedeli úspory, ani náklady kvantifikovať,“ dopĺňa Pospíšil z agentúry.   
Žiadne dodatočné náklady očakáva skoro 30 percent oslovených firiem, približne 14 percent nevie náklady vyčísliť. Viac ako 60 percent firiem neočakáva žiadne úspory zo zavedenia eura, 12 percent nevedelo vplyv eura na úspory posúdiť. Podobné výsledky priniesla otázka vplyvu eura na obrat firmy.
Platí, že prínosy sa zvyšujú s tým, ako sú firmy zapojené v zahraničnom obchode. Euro dodá slovenským firmám pri obchodovaní s krajinami mimo menovej únie aj prestíž, to všetko prispieva k optimistickejšiemu výhľadu exportujúcich firiem. ,,Naopak, ak podnikáte len v jednej obci alebo meste, máte obmedzená pôsobnosť a vnímate to o dosť pesimistickejšie - cez optiku okamžitých úhrad,“ uzatvára Pospíšil.   

Text: Juraj Kantorík, FOTO: archív